Literárny trojlístok so štvrtým lístkom (30.11. 2013)

13. května 2014 v 12:49 | Nata Sabová
Prešiel ďalší mesiac (a trištvrte Usmívající se) a už sobášna sieň v Smoleniciach vítala ďalších troch slovenských autorov - Ruženu Scherhauferovú, Katarínu Gillerovú a Mareka Zákopčana. Samozrejme, že ani pri druhom LITERÁRNOM TROJLÍSTKU sa nezabudlo na hudbu a výtvarné umenie, no tentoraz som nezostala len v Smoleniciach, ale po umelcoch som siahla aj ďalej. Klaviristku Leu Klučkovú som si priviedla z malej záhorskej dedinky Štefanov a zo Šoporne prišli až tri zástupkyne Klubu paličkovanej čipky - Mária Pallesichová, Anna Kubalová a neplánovane, ale zato milo, nás prekvapila aj Irena Janicová. Majsterku slova, Evku Žofčíkovú, som však nevymenila, rovnako ako ani môjho malého technika Mateja Saba. Tých mám pekne z domova. Jedného dokonca spod vlastnej strechy. Usmívající se
Môžem Vám povedať, že som bola kvôli tejto akcii oveľa viac napätá ako minule. Niežeby som mala väčšiu trému, to nie! Však už mám nejaké to besedovania za sebou a po predchádzajúcej moderátorskej premiére som sa na svoju akciu pekne kriticky pozrela, vychytala muchy a za základe toho tú druhú vylepšila. Avšak akosi zlyhávalo priveľa vecí a pomaly to vyzeralo tak, že sa ani neuskutoční. Najprv sme museli presunúť termín (našťastie sa našiel náhradný, ktorý vyhovoval všetkým pôvodne pozvaným), potom to vyzeralo tak, že bude chýbať potrebné vybavenie a nestihneme všetko včas prichystať - no čo vám budem hovoriť, bola som ako uzlíček nervov. No... prišli páni záchrancovia, priniesli techniku, postavili panely... keby som sa nehanbila, bola by som ich od radosti aj vybozkávala.
Pani Mária, Anna a Irena zo Šoporne boli taký zohratý tím, že nepotrebovali ani mňa a pekne krásne si všetko samy nainštalovali. A že bolo čo obdivovať, posúďte sami!
Všetko sa teda stihlo včas - nainštalovať výstavu, ilustračné materiály k tvorbe spisovateľov, prichystať pohostenie... a ľudia pomaličky prichádzali a usádzali sa do pohodlných kresiel.
Ako prvá prišla Katka Gillerová, ktorú priviezol manžel. Po Ruženku Sherhauferovú a Mareka Zákopčana išiel pre zmenu môj manžel, a to do Trnavy, kde ich vyzdvihol na vlakovej stanici. Stihli prísť tak-tak, no o to väčšia bola naša štvoritá radosť zo stretnutia. Usmívající se Veď naposledy sme boli takto pohromade v máji na Banbyčitariáde v Banskej Bystrici.
Teraz si možno vravíte: "Prečo Literárny trojlístok, keď sú spisovatelia štyria?" No ja som svoju príležitosť využila už pri prvom Literárnom trojlístku a tentoraz som zohrávala iba úlohu hostiteľky a moderátorky (a štvrtého lístka Usmívající se). Priestor na rozprávanie o svojej tvorbe som ponechala výlučne svojim trom hosťom. A že to bolo rozprávanie zaujímavé a zábavné, to by vám určite potvrdili všetci, ktorí sa na ňom zúčastnili. Opäť nechýbalo predstavenie autorov, rozprávanie o hrdinoch ich kníh, začiatkoch písania, Katkiných a Ruženkiných príbehoch zo života, "všehochuti" Mareka Zákopčana... a o všeličom inom.
Zo začiatku som ešte rozhovor ako-tak riadila ja, ale potom sa mi vymkol z rúk podobne, ako sa mi to občas stáva pri mojich hrdinoch. Spisovatelia to poznajú, tie chvíle, keď majú pocit, že si ich literárne postavy začínajú svoje životy žiť podľa svojho a oni sú len akísi zapisovatelia ich príbehov. Veru, aj moji hostia si besedu veľmi spontánne riadili sami s výdatnou pomocou zvedavých a informácií chtivých poslucháčov. Ale nesťažujem si. Práve naopak, bolo to skvelé!
No aby sa nepovedalo, nejakú úlohu som si predsa len udržala. Napríklad, kedy vložiť hudbu, kedy čítanie ukážok a kedy dať priestor i našim ďalším hosťom. A aby som nezabudla, i túto trojicu som na začiatku besedy uvítala obrazovým videom, ktoré som po nej doplnila celkovou fotoreportážou (viď na konci).
V podaní Ley Klučkovej postupne zazneli tri nádherné romantické skladby: Kiss the Rain, nosná melódia z Foresta Gumpa a Love story. Lea je absolventka Konzervatória v Bratislave a všetky tri skladby si nacvičila práve pre tento večer. A ako človek, ktorý sa hudbe rozumie, môžem povedať, že bola výborná - hoci trpela tým, že bol klavír rozladený. No čo už! My sme si rozladenosť odmysleli a aj napriek tomu si chvíle romantiky krásne užili.
S pani Máriou Pallesichovou (na obrázku v strede) som sa zoznámila úplnou náhodou, keď som bola na výstave záhradkárov u nás v Smoleniciach. Keď som sa dozvedela, že vyrába čipky, oslovila som ju, či by nám ich neprišla ukázať. A ako vidíte, bola ochotná prísť nielen ona sama, ale priviedla aj ďalšie dve kolegynky, Annu Kubalovú (vpravo od pani Márie) a Irenu Janicovú (vľavo od pani Márie).
Stačilo im dať slovo a už to fičalo. Tak krásne o svojej tvorbe rozprávali, že som mala chuť vykašľať sa na písanie a začať paličkovať. Veru, keby Klub paličkovanej čipky bol v Smoleniciach a nie v Šoporni, tak by som sa k nim pridala.
Nedá sa povedať všetko, tak aspoň pár základných informácií: Klub paličkovanej čipky v Šoporni funguje od roku 2002. Učia sa v ňom paličkovať historické aj moderné vzory, rôzne okolky, obrázky i regionálnu čipku, ktorá je svojou krásou, zložitosťou a farebnosťou ojedinelá. Členky klubu so svojou prácou navštevujú rôzne výstavy a remeselné dni v rozličných kútoch Slovenska i Čiech, dokonca i v zahraničí. No nečudo, že im to s inštaláciou výstavy išlo jedna radosť, veď v tom majú niekoľkoročnú prax. Usmívající se
V priebehu večera sme si mohli vypočuť tri ukážky z troch rôznych kníh. No tentoraz som ich vopred neuviedla, ale určenie autora knihy ponechala na hádanie divákom. Bez jediného zaváhania všetkých troch odhalili. Bolo vidno, že mnohí majú knihy načítané, a ak aj nemajú načítané, tak pozorne počúvali rozhovory a na základe toho si dokázali spojiť jedno s druhým a hádanku rozlúštiť. Katku napríklad odhalili vďaka tomu, že vybrala ukážku z kancelárie, a keďže predtým rozprávala o svojej práci ekonómky, tak im to bolo hneď jasné. Marek sa najviac zo všetkých smial, a tak ukazováky po vtipnej ukážke mierili rovno na neho. No a pri Ruženke to už síce bolo ľahké, ale ukážka z jej knižky bola taká dojemná, že si nejeden potajme utrel slzičku - čomu opäť dopomohol bravúrny prednes Evky Žofčíkovej.
Na záver som sa všetkým zúčastnením pekne poďakovala a obdarila ich pripravenými darčekmi. Pravdaže v nich nesmeli chýbať ani pohľadnice z papierovej čipky s pohľadom na zámok a ornamentom trnavského kraja (rovnako ako to bolo pri autorkách predchádzajúceho Literárneho trojlístka). A potom išli všetci domov. Smějící se
Ale kdeže! Domov sa nám rozhodne ísť nechcelo. Komu by sa chcelo lúčiť, keď nám bolo spolu tak dobre?! Až TAKTO dobre:
Keďže nás je tak veľa, pridám aj malú rekapituláciu:
sprava doľava - Ružena Scherhauferová (spisovateľka), Anna Kubalová (čipky), Lea Klučková (klavír),
Eva Žofčíková (umelecký prednes), Nata Sabová (organizátorka a moderátorka), Marek Zákopčan (spisovateľ),
pred ním Matej Sabo (obsluha techniky), Katarína Gillerová (spisovateľka),
Mária Pallesichová (čipky) a Irena Janicová (čipky)
A viete, prečo sa na tejto fotke (↓) tak veľmi rehoceme? Nuž, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, je to svadobná fotka. Marek Zákopčan nám, autorkám, totiž už pekne dlho sľubuje, že si nás vezme. Najprv to malo byť na Bibliotéke 2012 v Bratislave - nič. Potom na Banbyčitariáde v Banskej Bystrici - zase nič. Ale v Smoleniciach... keď už sme boli v tej sobášnej sieni... a Lea nám zahrala svadobný pochod... nuž, v Smoleniciach bol aj hromadný sobáš. A že nie je ženích v obleku a nevesty vo svadobných šatách? To len preto, lebo to malo byť prekvapenie. Keby bol Marek tušil, čo sa naňho chystá, bol by nám ušiel ešte pred "obradom"... a potom by o ňom museli natočiť film "Ženích na úteku" a robil by konkurenciu Julii Roberts. A ako by ona k tomu prišla?! Smějící se
Katka bola so svojimi knižkami na roztrhanie. A nielen ona. Aj Ruženka Scherhauferová. Dokonca aj ja som zopár priniesla, keďže ma o to čitatelia, ktorí si ich nestihli kúpiť minule, žiadali. Len ten Marek, na veľké sklamanie mnohých, nijaké so sebou nepriniesol - čo mu bolo veru aj vytknuté. Usmívající se Marek, Marek, mal by si sa polepšiť! Toto ešte bude mať dohru!
Nad touto fotkou (↓) sa polemizuje, o čom sa asi tak s Marekom bavíme, keď sa tak smiešno-podivne tvárim. Ako vraví Ruženka, vraj keby som sa ako úmyselne snažila, tak by sa mi takýto výraz určite nahodiť nepodaril. A ako vraví Marek, vraj mi tam určite navrhoval... no radšej ani nechcite vedieť čo. Celý Marek! Ale ja som si istá, že som skôr poškuľovala po tých koláčikoch, ktoré som dovtedy nemala čas ani ochutnať.
Ale ako vidíte, napokon som sa k nim predsa len dostala, aj dievčence boli uvoľnené od knižiek, a pochutnávali sme si pekne vo štvorici. Lebo v dobrej spoločnosti všetko chutí lepšie.
Moji kolegovia boli trošku sklamaní, že nezaznel aj spev, o ktorom počuli. To viete, že sa správa o tom, že spievam v zbore, rozšírila ako po telegrafickom drôte (alebo skôr ako cez facebook Usmívající se). Tak sme sa o "čosi" pokúsili aspoň s tými kolegami zo zboru, ktorí prišli na besedu ako poslucháči... no, sebakriticky sa na to pozerajúc, nebolo to bohviečo, zbormajster by sa k nám veru nepriznal. V tej chvíli sme mali totiž problém aj vybrať z nášho repertoáru, čo by sa hodilo zaspievať. Asi by som mala radšej oprášiť svoju kamarátku gitaru a znova natrénovať zopár "priohníčkových" pesničiek, ktoré by na takúto príležitosť sedeli viac. Možno raz... keď bude mať deň aspoň 48 hodín... Usmívající se
Na záver by som sa rada poďakovala...
...všetkým zúčastneným poslucháčom za to, že prišli a boli aj oni aktívni...
...mojim spisovateľským kolegyniam a kolegovi Ružene Scherhauferovej, Kataríne Gillerovej a Marekovi Zákopčanovi za plnohodnotne strávené chvíle...
...Lei Klučkovej za krásny hudobný zážitok...
...Márii Pallesichovej, Anne Kubalovej a Irene Janicovej za prezentovanie paličkovanej čipky...
...Eve Žofčíkovej za precítené čítanie ukážok...
...Matejovi Sabovi za technickú obsluhu...
SPONZORI AKCIE:
- firma Monters z Pezinka (finančná podpora)
- Obecný úrad Smolenice (poskytnutie priestorov a celková pomoc s propagáciou a prípravou akcie)
- pán Chrvala a jeho firma Expres digi print (plagáty)
- všetci, ktorí prispeli pohostením (Margita Danišová, Dana Kyselicová, Lívia Klučková, Eva Žofčíková... ak som na niekoho zabudla, prosím, ohláste sa a ja Vás doplním)
A to je koniec akcie.
Alebo nie?
Veru ešte nie. Veď som sľúbila, že tá Marekova absencia knižiek bude mať dohru, len ste nečakali, že tak skoro, však?
Na druhý deň sme totiž išli s manželom do Trnavy do Tesca, a keď som tam zbadala Marekovu najnovšiu knižku, volala som svojim kamarátkam, či ju mám kúpiť aj im. Samozrejme, že ju chceli. A potom som len tak na skúšku zavolala Marekovi, či sa náhodou ešte nenachádza niekde nablízku. Má totiž v našom kraji kamaráta, ktorého plánoval navštíviť. A bol ešte bližšie, než by človek dúfal. Obaja sa potĺkali po vianočných trhoch na námestí. Marek asi nečakal, že pri ňom budeme tak rýchlo (no neviem, ako dlho si myslel, že nám bude trvať cesta od Tesca na námestie?), lebo keď sme ho naozaj len veľmi slušne a nevinne pozdravili, div mu nezaskočilo a... nie, to už naozaj nebudem prezrádzať, niečo si musím nechať aj pre seba. Ani to, ako sme pri jednom z prázdnych stánkov dojedali pomágané koláče, na ktoré Marek zabudol a po celý čas nosil pri sebe v papierovej taštičke, vám nepoviem. Smějící se Zato vám poviem, že mal pri tom stánku autogramiádu a kamarátky sa mohli pod vianočným stromčekom tešiť zo vzácneho darčeka.
Jedna mobilová od Tomáša... a to už je naozaj všetko. Líbající
(foto: Milan Sabo)
000
000
000