Životopis ku krstu knihy Neodolateľné vábenie

3. března 2014 v 18:15 | Nata Sabová
ŽIVOTOPIS NATY SABOVEJ
ku krstu Neodolateľného vábenia 24.11. 2012
Máj nie je len jedným z najkrajších mesiacov roka, keď sú záhrady a lúky posiate farbami, včely poletujú z jedného rozkvitnutého stromu na druhý a chlapci stavajú máje. Máj je aj mesiac, v ktorom sa rodia zaujímaví ľudia. Jedným z nich je spisovateľka Nata Sabová, ktorú vám mám tú česť predstaviť.
Nata Sabová uzrela svetlo sveta v modranskej pôrodnici v jedno krásne slnečné pondelkové dopoludnie. Bolo to 22. mája 1972.
Len veľmi krátky úsek detstva prežila v rodičovskom dome svojej matky v Šenkviciach. Keď sa jej rodičom podarilo získať vlastné bývanie, presťahovali sa aj so svojimi dvomi deťmi do Pezinka, kde sa začala jej takmer 30 rokov dlhá životná púť Pezinčanky.
Na školský život ju pripravovali pani učiteľky z materskej školy na Vajanského ulici. Len čo dorástla do školských lavíc Základnej školy Fándlyho, s otvorenou náručou a úsmevom na tvári ju privítala pani učiteľka Elena Zimková, ktorá jej bola aj triednou učiteľkou. V rovnakom čase začala navštevovať aj Ľudovú školu umenia Eugena Suchoňa, kde sa venovala hre na husliach pod vedením pani učiteľky Tatiany Trávničkovej.
Na druhom stupni štafetu triedneho učiteľa prevzal pán učiteľ Štefan Mikovič, ktorý ju zároveň učil slovenský jazyk. A práve vtedy, na hodinách slohu, sa zrodili základy pre jej budúce povolanie spisovateľky.
Svoju úlohu však zohralo aj nespočetné množstvo kníh, ktoré prečítala. V knižniciach a kníhkupectvách sa dokázala stratiť na celé hodiny, pojem "knihomil" je pre ňu slabé označenie. No čítanie kníh jej nestačilo, sama chcela vytvoriť nejaký príbeh, o čo sa pokúšala už v období puberty. Písala len tak, sama pre seba, na papiere či do prázdnych zošitov. Nikomu však svoju tvorbu neukazovala a väčšinou svoje práce, nespokojná sama so sebou, zahodila. Z jej "prvopočiatkov" sa zachovala len krátka poviedka Petra. Hoci poviedka ako taká nestojí za povšimnutie, sú v nej naznačené hlavné charakteristické črty jej budúcich románových hrdiniek: pevná vôľa, vytrvalosť, túžba konať dobro i napriek prekážkam... a šťastný koniec, ktorý je pre Natinu tvorbu príznačný.
Po tomto období sa však na niekoľko rokov ako spisovateľka odmlčala. Nasledovalo štúdium na Strednej pedagogickej škole v Modre a na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, práca učiteľky 1.stupňa na Základnej škole Na Bielenisku v Pezinku i vedenie dramatického krúžku v tunajšom centre voľného času. Popritom sa vydala za skvelého muža a narodili sa jej tri deti, synovia. Najmladší z nich bol dokonca prvým Pezinčanom roku 2003.
Vo svojom voľnom čase chodí do prírody, navštevuje staré hrady, zámky a zrúcaniny, maľuje veselé farebné obrázky na drevo a počúva stredovekú a folkovú hudbu. Ani vo sne by jej nenapadlo, že sa raz vráti k písaniu.
To sa stalo až v rokoch 2008 - 2009, keď po prekonaní ťažkého životného obdobia a odtrhnutia od svojej práce učiteľky hľadala niečo, čomu by sa mohla venovať aj doma, nejaký vhodný spôsob sebarealizácie. Najskôr to bolo blogovanie, neskôr prvý pokus o knihu. Malo to byť úsmevné rozprávanie o dobrodružstvách partie kamarátov, na základe cancáka, ktorý si písala ako mladé dievča. Práca sa jej však nedarila, a tak ju odložila v domnienke, že v nej zrejme nijaké spisovateľské vlohy nedriemu a nemá význam sa tým ďalej trápiť.
No o pár mesiacov neskôr sa do písania pustila znova, inšpirovaná neustále sa opakujúcimi snami o dvoch mladých ľuďoch, ktoré potrebovala pustiť z hlavy a dostať na papier. Alebo presnejšie do počítača. Bola to ťažká práca, neustále prerábala, prepisovala... Spočiatku jej to príliš nešlo, no tentoraz sa nevzdala a postupne sa do toho dostala.
Pôvodne vôbec neplánovala verejne prezentovať svoje výtvory, len ich napísať, prípadne ich dať prečítať svojim známym. Zhodou okolností sa však dostali do povolaných rúk, a tak v roku 2011 vyšiel jej prvý román Zuzanina skrytá tvár a o pol roka neskôr druhý s názvom Ochrankyňa. Momentálne môžete v kníhkupectvách nájsť aj jej tretiu knihu - novinku Neodolateľné vábenie.
Nata Sabová v súčasnosti žije a tvorí v Smoleniciach, ale na mesto Pezinok, v ktorom má hlboko zapustené korene, nikdy nezabudla a často ho navštevuje. Svoju lásku k nemu naznačila už v prvom románe, v ktorom imaginárnu obec, kde žije hrdinka Zuzana, nazvala Bozin a ešte viac ju prehlbuje v najnovšom románe Neodolateľné vábenie, v ktorom hrdinka Petra pochádza priamo z Pezinka.
Nata Sabová o svojej tvorbe hovorí:
Moje knižky nie sú nijaké hlbokomyseľné diela, sú písané pre radosť, oddych a uvoľnenie, ktoré prinášajú nielen mne, ale - aspoň dúfam - aj mojim čitateľom. S týmto vedomím ich treba brať do rúk. Venujem sa v nich rôznym témam medzi nebom a zemou, inšpirujem sa nielen snami, ale aj literatúrou, ktorú si o tom prečítam, dokonca aj skutočnou históriou a súčasnosťou... a to všetko si pretváram podľa vlastnej fantázie a predstáv, a najmä tak, aby sa napokon všetko skončilo dobre. Bytosti, ktoré sú v predchádzajúcich spracovaniach inými autormi zvyčajne znázorňované so zlými, niekedy až hrôzostrašnými vlastnosťami, podávam po svojom, čo sa možno niekomu páčiť nebude, ale mnohým zase áno. Moje knihy vyhovujú najmä ženám, ktoré majú rady tajomno a nadprirodzeno ako ja, no verím, že potešia aj iných.