Neodolateľné vábenie - krst knihy v Pezinku (24.11. 2012)

2. března 2014 v 22:12 | Nata Sabová
Už v októbri sa v časopise Pezinčan a na výveskách Pezinského kultúrneho centra objavili správy o tom, že 24. novembra 2012 sa v malej sále kultúrneho domu bude konať krst mojej tretej knihy Neodolateľné vábenie, v ktorej hrdinka románu pochádza z Pezinka. Krásne sa to k sebe hodilo:
Pezinčanku Petru od Pezinčanky Naty pokrstí v Pezinku Pezinčanka Ingrid.
Pozvánky sa začali roznášať a posielať s dvojtýždňovým predstihom. Dostávali sa nielen do rúk dotyčným osobám, školám a organizáciám, ale objavovali sa aj na internete: na mojom blogu i na facebooku. A tak na krst mohol prísť každý, kto mal záujem.
A konečne prišla dlho očakávaná sobota. Ak by sa ma v ten deň niekto spýtal, či mám trému, alebo som nervózna, povedala by som mu, že nie. Niežeby som bola taká dokonalá alebo sa nemohlo nič pokaziť, ale moja radosť prípadný pocit strachu celkom pohltila. Aj keď maličká obava by tu predsa len bola. Tak veľmi som sa tešila na to, že knižku pokrstím v mojom milom krásnom Pezinečku, až som sa bála, že sa niečo pokazí.
A veru sa aj stalo. Cestou autom sme si uvedomili, že dôležitý technický vynález, alias notebook, zostal doma. No spomenuli sme si naň príliš neskoro na to, aby sme sa poň stihli vrátiť do Smoleníc.
Joj, nechcite vedieť, aké pocity som prežívala, kým sa situácia nevyriešila. Hovorila som si, keď nebude notebook, nebude premietanie knižného trailera a nebude sa môcť ani pustiť prezentácia s fotografiami z môjho života, ktorú niekoľko dní pripravovala moja dobrá kamarátka Majka až od Prahy.
Ale poznáte to. Veci sa niekedy stávajú presne tak, ako majú, aj keď sa nám to na začiatku nepáči. Aj zabudnutie notebooku bolo jednou z nich. Pretože - ale to je len medzi nami, nikomu to nepovedzte Mrkající - môj starý noťásek už nezvláda všetko ako za mlada a trailer i prezentácia sa v ňom trošičku sekali. No v novom noťásku môjho kmotríka, ktorý nás prišiel zachrániť ako princ na bielom koni, išlo všetko ako po masle a nič premietanie nenarúšalo.
Uvádzanie do života mojej knihy otvorila svojím príhovorom pani riaditeľka Pezinského kultúrneho centra Ingrid Noskovičová. Okrem toho, že všetkých privítala, prečítala aj môj životopis.
Pani riaditeľka, rozprávala a čítala tak dojímavo a na každého, koho v životopise spomenula, sa hneď pozrela a milo usmiala, že sa už na začiatku ľuďom tisli slzy do očí. Veru aj mne.
Aby slzičky nevypadli úplne, situáciu zachránilo spustenie knižného trailera, ktorý mal v takomto veľkolepom podaní premiéru. A slovo veľkolepom zdôrazňujem, pretože keď hudba zaznela vo veľkých reproduktoroch v sále a obraz sa rozprestrel cez celé premietacie plátno, naskakovali zimomriavky na tele aj mne, hoci som trailer videla a počula už nespočetne veľakrát a poznám pomaly každú jeho sekundu naspamäť. No v takomto podaní znel úžasne a dramaticky.
Úlohou trailera bolo vlastne uviesť príhovor mojej kolegynky spisovateľky Miroslavy Varáčkovej, ktorá si pripravila zopár slov o mne a o mojej tvorbe, najmä o "hviezde večera" Neodolateľnom vábení. S Mirkou sa osobne poznáme od Bibliotéky 2011, kde sme sa stretli po prvý raz na besede "motýľovských spisovateliek" a odvtedy sa priatelíme. Zistili sme totiž, že sa nielen zhodujeme v literárnom žánri, ktorý píšeme, ale máme veľa spoločného i ako ženy - matky, manželky, gazdiné. Podobný život, podobné myslenie... dokonca i mená našich detí sa zhodujú. Usmívající se
Po jej slovách prišiel na rad prvý hudobný zážitok v podaní Juraja Hodulíka, a keď vám poviem, že hral excelentne, tak je to slabé slovo. Celkom som sa v jeho hraní stratila a od onoho večera každému hovorím, že by som ho chcela mať doma. Ibaže by to bolo pre neho "trošičku" nebezpečné, pretože by si pri mne zodral ruky až po lakte, čo by mi musel neustále hrať. A tak ho radšej nechám ďalej študovať na VŠMU v Bratislave a budem dúfať, že raz budem mať tú česť byť na jeho koncerte, aby som ukojila svoju lačnosť po ďalších takýchto zážitkoch.
Len tak medzi nami, to premietacie plátno síce na fotografiách vyzerá ako prázdne, ale v skutočnosti sa na ňom stále dookola premietali fotografie z môjho života, rozdelené do 8 sekcií: sólo fotky, detstvo, pochabá mladosť, stredná a vysoká škola, rodina a priatelia, práca na ZŠ Na bielenisku, krsty predchádzajúcich dvoch kníh a Spisovateľská rodinka.
Po hudobnom predele prišlo na rad opäť slovo. Ale nielen také hocaké slovo, bolo to čítanie úryvku z mojej knihy v podaní vynikajúcej herečky Martiny Michalcovej. A poviem vám, že som si chvíľami aj hovorila: To kto napísal takú dobrú knihu? Ale nie preto, žeby ma pochytilo chvastúnstvo. To preto, lebo z nej pani Martinka urobila hotový umelecký skvost. Nuž, raz darmo, herečka sa nezaprie!
Nedokážem vám tento zážitok pretransformovať do vašich domácností, rovnako ako to nedokážem v prípade Juraja Hanulíka. Jediné, čím vám môžem ukážku priblížiť, je to, že vám prezradím, ktorá to bola. Prečítať si ju už budete musieť sami. Usmívající se
Na javisku bolo vo štvorici príjemne.
A opäť čarovné klávesy Juraja Hanulíka, z ktorých aj obecenstvo priam nedýchalo.
Pri samotnom akte krstu sa slova ujala moja kmotra Ingrid Rafajová, s ktorou sa poznáme už od škôlky a doteraz spolu prežívame všetko dobré i zlé, čo nám život prináša. Knižke zaželala veľa úspechov a veľa veľa dobrých čitateľov...
...a potom ju pokrstila červenými krištálikmi v tvare kvapky. Kto už knižku čítal, aj sám si domyslí súvislosti, a kto ju nečítal, dozvie sa, keď si ju prečíta. Usmívající se
Ak si diváci mysleli, že sa týmto krst skončil, tak sa mýlili. Mala som totiž v zálohe ešte jedno malé prekvapenie. Bol to priesvitný krištáľ, ktorý som dostala od istej "čarodejky" Mrkající s tým, aby som s ním pokrstila svoju knihu. Priznám sa, že som vôbec netušila, ako to mám urobiť. A tak som si pomohla malým letáčikom, v ktorom sa písalo:
Krištáľ horský - "kameň kameňov"
Čistí a chráni našu auru, urýchľuje výmenu energií, negatívnu odoberá a pozitívnou nás nabíja...
Neviem, ako tieto veci fungujú v spojení s knihami, a tak som si to vysvetlila po svojom. Ak teda "kameň kameňov" negatívnu energiu odpudzuje a tú pozitívnu priťahuje, zaželala som knižke, aby od seba odpudzovala čitateľov, ktorým sa páčiť nebude, a pritiahla čo najviac takých, ktorým sa, naopak, páčiť bude. A pre istotu som potom doma v tichosti krištáľom pokrstila aj predchádzajúce dve knižky, aby si nemysleli, že sú od macochy. Usmívající se
Na fotografii vidíte, že sa dataprojektor nezastavil ani na okamih a neúnavne premietal ďalej, plátno-neplátno, sukňa - nesukňa. Márne sa však snažím identifikovať, ktoráže to fotografia sa práve premieta.
Pohľad zblízka pre zvedavcov.
Jedna z mála fotografií, ktorá dokazuje, že plátno skutočne nebolo prázdne.
Na záver som sa poďakovala všetkým, ktorí majú zásluhu na tomto prekrásnom večere, i všetkým, ktorí majú zásluhu na tom, že som, kým som. A tu už slzičky nezadržal nikto. Priznávam sa, že ani ja.
Od pani riaditeľky Ingridky som za celé Pezinské kultúrne centrum dostala nádhernú kyticu, ktorá ešte dlho po krste krášlila našu obývačku a jej vôňa mi nedávala zabudnúť na prekrásne chvíle, z ktorých som nasávala energiu.
A aj diváci ma príjemne prekvapili svojimi kvetmi a darčekmi.
Aspoň malá ukážka z môjho "kvetinárstva".
Ďalšia bábika do zbierky, anjeli, nádherné hodiny a vlastnoručne zhotovený prírodný šperk. O tom šperku mi jeho darca povedal: "Takéto veci mi rastú v záhrade." Je to jeho vlastnoručný výrobok.
Po ceremónii sme sa zabávali, čo to popili a pojedli (ale s mierou).
Došlo i na vzájomné podpisovanie - ja do kníh hostí a hostia do tej mojej, čerstvo pokrstenej.
Neušla som ani vzájomnému foteniu s čitateľkami (aj keď každá pozeráme do iného fotoaparátu. Usmívající se)
A aby som nikdy nezabudla, vďaka komu som sa mohla v jeden celý večer cítiť ako celebrita, zvečnila som sa aj s dobrými vílami večera - pani riaditeľkou Ingridkou a jej pomocníčkou Peťkou.
A ešte čosi vám pošepkám do uška. Na budúce je s krstením na rade táto krásna a milá dáma.
Volá sa Lívia a už od strednej školy mi je ako sestra. Usmívající se
(foto: M. Sabo, Z. Bachorecová, S.Fabianová, M. Navrátilová, S. Eštoková, L. Klučková)
Na krste sa zúčastnila aj Pezinská televízia. Ak máte trpezlivosť nechať si to načítať cca po 26.35, pozerajte. Usmívající se

http://www.tvpezinok.sk/tyzden/video-relacia-tyzden-26112012
000
000
000