Beseda Andrejky Novosedlíkovej v Hlohovci (16.11. 2012)

2. března 2014 v 15:47 | Nata Sabová
46. týždeň roku 2012 bol na moje účasti na besedách plodný. Prešli sotva dva dni a už ma bolo vidieť na ďalšej. Tentoraz to bola premiérová sólo beseda Andrejky Novosedlíkovej, ktorú ste mali možnosť vidieť aj v závere Literárneho večera Ruženky Scherhauferovej so mnou a pánom Pavlom Stanislavom Piusom.
Už z predchádzajúcich reportáží o Bibliotéke 2012 a besede v Seredi ste mohli vydedukovať, že my-spisovatelia sa medzi sebou povzbudzujeme a pomáhame si. Nevládne medzi nami konkurenčný ošiaľ, závisť a rivalita (možno medzi niektorými áno, ale nie medzi tými, s ktorými sa ja poznám osobne. A tých je veru požehnane!). Rozprávame sa nielen o svojej spisovateľskej práci a o bežno-všedných veciach, ale, ak je to len trochu možné a vzdialenosť a časové možnosti nám to dovoľujú, chodievame sa navzájom podporovať aj na rôzne akcie.
Inak to nebolo ani v prípade premiérovej besedy Andrejky Novosedlíkovej v Hlohovci.
(Andrea Novosedlíková - vľavo, Miroslava Kianičková - vpravo)
Už od rána sme s Mirkou Varáčkovou vymýšľali spôsob, ako sa na ňu dostať. Nie sme totiž len spisovateľky, ale aj gazdiné, manželky a matky a niekedy je skutočne ťažké skĺbiť všetky tieto veci dohromady. Aj v onen piatok to s nami vyzeralo tak, že sa na Andrejkinu besedu včas nedostaneme. Nech sme preberali akékoľvek varianty a scenáre, vychádzali nám len dve možnosti:
- buď na besedu nepôjdeme vôbec (pretože začínala už o pol piatej a to sme popri našich povinnostiach a vzhľadom na vzdialenosť do Hlohovca nemali šancu stihnúť),
- alebo prídeme, ale s minimálne hodinových oneskorením.
Napokon sme sa rozhodli pre možnosť: neskoro, ale predsa. Aj keby sme mali prísť len na záver besedy, vždy je to lepšie ako vôbec. Zvlášť keď pani vedúca knižnice Helena Pekarovičová už vopred ohlásila účasť Mirky Varáčkovej, ktorú v Hlohovci dobre poznajú, pretože práve v Hlohoveckej knižnici štartovala svoju kariéru spisovateľky - "besedovateľky".
"Veď pre teba to je priam povinnosť," vravím Mirke. "Pokús sa tam dostať aspoň ty a pozdravíš Andrejku aj za mňa."
Lenže nech sa Mirka snažila, ako sa len dalo, rôzne nepriaznivé okolnosti, ktoré sa v ten deň zhromaždili (zákon schválnosti, veď to poznáte), jej v tom bránili.
A opäť situáciu zachránil môj obetavý manžel (ďalšia vec, kvôli ktorej som rada, že ho mám).
Na besedu sme prišli tesne pred koncom - aj kvôli dopravnej zápche pred Hlohovcom, vďaka ktorej nám bolo odpustené Smějící se. Pre Andrejku aj organizátorky a účastníčky besedy bolo veľkým prekvapením, keď videli, že neprišla len jedna spisovateľka, ale hneď dve. Mirka totiž síce Andrejku upozornila na to, že na besedu príde, ale zatajila, že s ňou prídem aj ja. Čo mi prinieslo označenie "čerešnička na torte", ako mám napísané aj v mojej knižke od Andrejky Prebúdzanie: Natka, bola si naozaj "češnička" na mojej premiérovej besede.
"Čerešničky na torte" boli hneď tri. Na besede sa totiž zúčastnila aj Ruženka Scherhauferová, čo bolo zase milým prekvapením pre nás (aj keď ja som tušila, že tam bude Mrkající).
(zľava - Ruženka Scherhauferová, ja-Nata Sabová, Mirka Varáčková a Helena Pekarovičová)
A napokon sa stalo aj to, že sme neboli len poslucháčkami a diváčkami, ale pani riaditeľka knižnice Helenka Pekarovičová využila prítomnosť troch "čerešničiek" a vyspovedala aj nás. Ohromne ju totiž fascinovalo, že sa medzi sebou takto podporujeme, a zvlášť ju zaujímalo, ako vznikol nápad, že sa na Bibliotéke na besede Spisovateľskej rodinky zišlo naraz hneď 24 spisovateľov z rôznych kútov Slovenska.
Za ten krátky pobyt v Hlohovci som mohla zistiť, akí sú tam milí a srdeční ľudia, a domov som sa vracala plná eufórie a nabitá energiou do ďalšej tvorby.
Jediné, čo nám bolo aj s Mirkou a mojím manželom ľúto, bolo to, že sa nám nepodarilo prísť skôr, pretože Andrejka bola taká úžasná, bezprostredná a vtipná, že bolo škoda každého okamihu, o ktorý sme prišli.
(zľava - Miroslava Kianičková, Oľga Mičková, ja - Nata Sabová, Miroslava Varáčková,
Andrea Novosedlíková, Helena Pekarovičová a Andrea Kleimanová)
(Za fotografický materiál ďakujem Andrejke Novosedlíkovej)
000
000
000