Zuzanina skrytá tvár - krst knihy (2. júla 2011)

16. února 2014 v 23:25 | Nata Sabová
16 rokov má hrdinka románu,
keď začína kniha.
16. narodeniny sú spojené
s jej prekliatím.
16 rokov má Sophie
na svadobnom obraze.
16 rokov má Eilís,
keď zomiera.
Knihu pokrstila takmer 16-ročná Zuzana,
ktorá sa narodila 16. októbra,
16 kvetmi frézií.
Krstiny sa uskutočnili podľa 16. kapitoly.
Krst mojej prvotiny Zuzanina skrytá tvár sa uskutočnil v sobotu, 2. júla 2011, v najužšom rodinno-priateľskom kruhu.
Celý obrad bol knihe ušitý priamo na mieru. Keďže Bozin v skutočnosti neexistuje, konal sa u nás v Smoleniciach. Veď práve ony sa stali podkladom pre vytvorenie prostredia Zuzaninho domova.
Ale pekne poporiadku:
Najprv pozvaní dostali pozvánku. Všetci sme sa veľmi tešili.
V samotný deň krstu sme sa stretli v pizzerii, ktorá bola inšpiráciou pre napísanie 16. kapitoly románu, v ktorej hrdinka Zuzana oslavuje narodeniny. Kde inde ako na poschodí reštaurácie. Akurát to, ako sa zdola zo schodiska postupne vynára hlava, plecia, široká hruď a celý zvyšok dokonalého sexy chlapa, sme si museli len predstavovať. Najmä účastníčky krstu. Usmívající se
Pohostenie sa nemohlo začať ničím iným ako cesnačkou, ktorú Zuzanini priatelia zbožňujú tak veľmi, že sa stala ich 'kultovým' jedlom. A nie nadarmo. Aj nám veľmi chutila, kuchár si zaslúži veľkú pochvalu. Tento cesnakovo-voňavý pokrm lahodil nielen oku, ale aj bruchu.
I ochutnávanie pízz, umiestnených uprostred stola, bolo pripravené presne tak ako v knihe. A veru boli naozaj dobré.
Čím iným sa mohla zavŕšiť taká vynikajúca hostina ako sladkým potešením?! Tá špeciálna torta bola ozdobená marcipánovými motýľmi na počesť vydavateľstva Motýľ.
Po výdatnom pohostení nás čakala menšia túra, pretože samotné "uvítanie do života" sa malo konať na mieste, ktoré bolo zdrojom inšpirácií nekonečných rozhovorov na skalách, t.j. na Molpíri. Ale počasie nebolo veľmi prajné, obloha sa zatiahla mračnami a začalo husto pršať.
No mňa to nemohlo odradiť od najdôležitejšieho bodu programu.
"To určite prestane," povedala som.
A tak sa aj stalo. Búrkové mračná sa vzdali a oblohu rozjasnili slnečné lúče.
Naša skupinka, pozostávajúca z devätnástich ľudí, vyrazila najskôr smerom k zámockému jazierku, kde sa na chvíľu pristavila, aby sa pokochala kačacou rodinkou.
Hoci boli kačiatka naozaj roztomilé, bolo treba pokračovať v ceste.
Pohľad na Smolenický zámok bol uchvacujúci. Niektorí z nás, vrátane mňa, vybehli aj k jeho bráne, no nevošli sme dnu, túto návštevu sme si nechali do budúcnosti, aby sme mali dôvod ešte sa sem niekedy vrátiť.
Cesta sa točila ako had a Molpír bol stále bližšie a bližšie. Ani skalnatý terén a zopár prírodných prekážok nás nezastavilo, kým sme sa nedostali až k cieľu.
Napokon sme dorazili na miesto, ktoré sa stalo svedkom neopakovateľného zážitku. Výhľad bol jedinečný, nečudo, že sa tam páčilo aj Zuzane a Petrovi. Ich dvoch sme však hľadali zbytočne, iste mali na práci niečo dôležitejšie. Možno sa ukrývali na svojej čistinke, ale jej presné miesto som nikomu neprezradila, aby ich nikto nevyrušoval. Mrkající
A došlo k vykonaniu samotného aktu krstu. Slova sa ujala krstná mama, takmer 16-ročná menovkyňa hrdinky, ktorá sa narodila 16. októbra.
"Milí hostia," začala, "vítam vás na krste knihy Zuzanina skrytá tvár. Už niekoľko týždňov sme očakávali oslavu jej príchodu a teraz to prišlo.
No najskôr by som vás chcela poprosiť o potlesk pre Natu Sabovú, ktorá do svojho diela vložila celé svoje srdce, úsilie, čas, a tiež kopu nervov."
Potlesk, samozrejme, zaznel. Srdečný a úprimný.
Mladučká kmotra pokračovala:
"V dnešný krásny deň chcem tejto knihe zaželať veľa úspechov, predajnosti a predovšetkým veľa spokojných čitateľov a čitateliek."
A potom knihu pokrstila. Aby bola aj táto časť autentická, pokrstila ju vodou z Hrona.
Nie, to bol len pokus o žart, pokrstila ju niečím iným. Voňavými a nežnými kvetmi frézií. Bolo ich presne šestnásť.
Len tak pre zaujímavosť: moja malá recesia. "Zuzanina skrytá tvár".
Na pamiatku na tento deň odo mňa všetci dostali malú pozornosť.
Kolibu, do ktorej sa v knihe presunuli oslávenci za tanečnou zábavou, sme tiež nevynechali, hoci my sme si v nej nezatancovali, nebolo muziky. No osviežujúcej kofole na veselé ukončenie dňa sme veru neodolali.
Novopečená krstná mama Zuzana si odo mňa domov odnášala kyticu s voňavými fréziami.

Tu píšem, ako došlo k spojeniu krstín s číslom 16.

Prečítajte si.

P.S. Ďakujem pani Novákovej za zabezpečenie voňavých frézií na krst.
Úryvky zo 16. kapitoly, viažúce sa k oslave Zuzaniných narodenín:
"Oslava je v piatok. Ono nejde o nič veľké," zahovárala rýchlo. "Pôjdeme len na pizzu a potom do koliby. O takomto čase v nej v piatky hrávajú dvaja manželia. Celkom fajn sa dá pri nich zatancovať."
Mračil sa. Poočku po ňom pokukovala, hrýzla si peru a čakala, čo povie. "Pizza, koliba, tanec... fakt nič moc veľké," vymenúval s trochou irónie v hlase. "Tiež by som si s tebou rád zatancoval," požaloval sa.
Účastníci oslavy sedeli za vopred rezervovaným stolom, bavili sa v družnej debate a pojedali kúsky pizze. Ako zvyčajne Zuzana objednala niekoľko obľúbených, nechala ich nakrájať a umiestiť doprostred a každý si na prázdny tanier zobral raz z jednej, raz z druhej, skrátka podľa chuti a tiež obsahu žalúdka. Dievčatá po cesnakovej polievke, ktorú mali za sebou, ani veľmi nevládali, dali si tak jeden-dva kúsky, zato chalani do seba ládovali na prasknutie.
Zdola zo schodiska sa postupne vynárala hlava, plecia, široká hruď a celý zvyšok dokonalého chlapa. Bol to jej Peter a len čo ju zbadal, hodil svoj čarokrásny úsmev najskôr na ňu a potom na celý zvyšok skupinky pri stole. Dnes vyzeral obzvlášť úchvatne. Mal oblečené čierne džínsy, ktoré obťahovali jeho dlhé nohy, a bielu košeľu, vyhrnutú po lakte a dopoly rozopnutú. Spod nej vytŕčalo tričko, v rovnakej farbe ako nohavice. Vlasy mal mierne nagélované a sčesané dozadu, len zopár neposlušných pramienkov mu padalo do čela, čo ho robilo ešte príťažlivejším. Na krku sa mu ako zvyčajne ligotala zlatá retiazka, ľavé zápästie mu obopínali hodinky a pravé hrubý kožený remienok. Ako môže vôbec niekto vyzerať tak nenormálne sexy?
Štvorica privoňala k jedlu na stole. Uprostred hlbokých tanierov trónila veľká žemľa, naplnená bielou hustou polievkou, zavŕšenou nastrúhaným syrom, a zapečená dochrumkava. Lahodne cesnakovo rozvoniavala po celej reštaurácii.
"Fíha, čo je to?" spýtala sa zvedavá Bea, pričom odkryla vrchnáčik žemle. Prilepená časť syra sa začala naťahovať a vytvorila niekoľko dlhých tenkých špagátov. "Jéj, to je super!" zapišťala pobavene.
"Cesnačka," pustila sa ochotne do vysvetľovania Majka. Ako prvá sa snažila novým Zuzaniným kamarátom ukázať, akí vedia byť priateľskí, že by dnešnej oslávenkyni neurobili hanbu. "Je to naša obľúbená špecialitka."
"Aha, a ako sa je?" Bea bola trochu v rozpakoch, ako sa má do jedla pustiť.
"Proste použi na polievku lyžicu a žemľu potom vezmi do ruky! Nemusíš sa hanbiť," poradila jej Zuzana. "Dúfam, že vám bude chutiť," zaželala im.
"Takže cesnak, hmm," zaškeril sa Peter. "To aby som sa dnes už s nikým nebozkával, čo?"
Zuzana cítila, ako jej pri jeho poznámke stúpa krv do tváre. Pravdaže si to všimol a lišiacky sa pousmial a potom sa pustil do jedla akoby nič. To jej snáď bude robiť celý večer naschvál! Ešte aj Tibor s Alenou sa zaškerili, lebo ako jediní pochopili jeho narážku na Zuzanu. Nenápadne na neho zagánila, čo mu rozšírilo úsmev na tvári ešte viac. Pritom sľúbil, že bude poslušný. A potom ver chlapom!
000
000
000