Zuzanina skrytá tvár - Ako sa na krst knihy prilepilo číslo 16

16. února 2014 v 22:39 | Nata Sabová
(Malé upozornenie na úvod: Krstiny sa mali konať dňa 16.7., článok vznikol práve na základe tohto pôvodného dátumu.)
Šestnástka sa stala osudnou nielen pre hrdinku románu, ale aj pre knihu o nej. Príbeh začína jej šestnástymi narodeninami a toto číslo sprevádza celý jej neľahký život. Stalo sa jej prekliatím.

Keď som hľadala v kalendári vhodný termín krstín, padol presne na tretiu júlovú sobotu (16.7.). Vtedy som si ešte "osudovosť" tohto čísla neuvedomovala, jednoducho to bol najvhodnejší deň, kedy sa mohli uskutočniť.
Za krstnú mamu svojej prvej knihy som si zvolila hrdinkinu menovkyňu, mladé dievča menom Zuzana.
"Zuzanu pokrstí Zuzana," povedala som si. A hneď som zatelefonovala jej rodine, aby som si vypýtala ich zvolenie.
Budúca mladá kmotra dostala za úlohu vyhľadať si kapitolu, podľa ktorej sa krstiny uskutočnia, to jest kapitolu Rozhodnutie, v ktorej hrdinka oslavuje narodeniny.
"Bude z toho čítať úryvok a my si budeme predstavovať, ako sa zdola zo schodiska vynára hlava, plecia, široká hruď a celý zvyšok dokonalého sexy chlapa," prehodila som roztopašne a spolu s kmotrinou mamou sme sa rozosmiali. "Tak nech si to nájde, dobre? Je to… počkaj, hneď ti to poviem presne," a zalistovala som v knihe. "Kapitola šestnásť. Ale stačí od strany stopäťdesiatpäť, len tú časť, ako sú v pizzerii. Pokrstí knihu šestnástou kapitolou a potom kvetmi frézií."
A vtedy sme si obe uvedomili: "Jéj, sranda, šestnásteho júla a šestnásta kapitola! To je asi znamenie, alebo čo."
No tým sa to neskončilo. Keď už začali padať šestnástky, nedalo sa ich zastaviť. Bola to práve matka mladučkej kmotry, ktorá ma upozornila na ďalšie súvislosti s týmto číslom.
Keď som povedala: "Škoda len, že aj hrdinka románu nemá narodeniny šestnásteho, to by bolo, však? Ale kniha aspoň začína jej šestnástinami, to sa ráta, nie?", dostala som okamžitú odpoveď:
"Hrdinka možno nie, ale naša Zuzana má narodeniny šestnásteho októbra. A hádaj, koľko bude mať rokov?"
Nie som hlúpa, aby som si nevedela ku kmotričkiným pätnástim rokom pridať jedno číslo.
"No jasné, predsa šestnásť," a zatajila som dych. "To snáď nie je pravda, toto naozaj nemôže byť náhoda! Tak to sa vážne krstiny musia uskutočniť šestnásteho, aj keby traktory padali. Nieže si vymyslíte niečo také, akože nemôžete prísť, lebo s vami zatočím!" vyhrážala som sa naoko.
"Samozrejme, že prídeme, ako inak. A už dokonca viem, akú tortu dáme urobiť."
Či už tomu veríte, alebo nie, ale tento zhluk šestnástiek vznikol skutočne náhodou. Dúfam len, že pre knihu nie je prekliatím, ale naopak, jej šťastím. A že sa príbeh knihy Zuzanina skrytá tvár skončí happyendom a nájde si svoje miesto v srdciach veľkého počtu čitateľov a čitateliek.
P.S.
Hoci som sa neskôr dozvedela, že moja budúca kmotra 16. júla už bude, bohužiaľ, odcestovaná "za hranicami všedných dní" a termín krstín sa musel kvôli tomu presúvať, na magickosti čísla 16 sa nič nezmenilo.
Dokonca ani traktory nepadali, len dážď, ale aj ten to vzdal, keď videl, ako úpenlivo a prosebne zdvíham oči k nebesiam. Krstiny sa napokon vydarili na výbornú, a preto verím, že číslo 16 bude pre knihu jedine jej šťastím.

článok ku krstu knihy

000
000
000