Ochrankyňa - miesta - Trnava

17. února 2014 v 12:04 | Nata Sabová
Hrdinku románu, svojím pôvodom Američanku, zavial osud do jedného z najvýznamnejších miest Slovenska. Aj keď do našej krajiny prichádzala s veľkými obavami, nemohla si hneď nezamilovať TRNAVU, ktorá ju uvítala svojou vznešenosťou, pôvabom a historickou unikátnosťou.
Táto križovatka dvoch dôležitých ciest, českej cesty, ktorá viedla z Prahy, cez Uhorsko až na Balkán, a jantárovej cesty, vedúcej na sever do Sliezska a Poľska, bola prvou obcou, ktorá na území dnešného Slovenska získala privilégium slobodného kráľovského mesta. To jej vyslúžilo titul najstaršie slovenské mesto.
Bola tiež svedkom rokovaní medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom a českým kráľom Jánom Luxemburským, ktoré priaznivo vyústili do sobášu ich potomkov. Aj ten sa konal na tomto úchvatnom mieste. Priateľskú dohodu na území Trnavy uzatvoril aj uhorský kráľ Ľudovít I. s českým kráľom Karolom IV.. Ľudovít mal dokonca v meste svoju kúriu, v ktorej o dvadsaťdva rokov neskôr zomrel.
Hoci sa 17. storočie pokladá za jedno z najhorších období slovenských dejín, charakterizované stavovskými povstaniami uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, paradoxom je, že práve v tomto storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu s filozofickou a teologickou fakultou, neskôr rozšírenou o právnickú a lekársku fakultu, ktorá sa stala známou v celej Európe. Keď bola v roku 1777 na pokyn Márie Terézie presťahovaná do Budína, veľkú stratu pociťovalo nielen mesto, ale aj celé Slovensko.
V tomto období pôsobil v Trnave ako kaplán autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza a v roku 1792 tu Anton Bernolák vytvoril hlavný stánok Slovenského učeného tovarišstva.
Bohatá história mesta na ňom zanechala výrazné stopy v podobe množstva architektonických pamiatok. Návštevníci si môžu prezrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity, a najmä známe trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý slovenský Rím. No nie je to len množstvom kostolov, ktorých tu je naozaj požehnane, ale aj tým, že sa v čase tureckej nadvlády do nej presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Kým Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny, Trnava prevzala úlohu jej kultúrneho a náboženského centra.
I dnes sa v meste pravidelne uskutočňuje viacero hudobných, folklórnych a kultúrnych podujatí: tradičný trnavský jarmok, medzinárodný folklórny festival Trnavská brána, Trnavské kultúrne leto, Trnavské organové dni a ďalšie. Návšteva tohto mesta sa skutočne oplatí.

(použitá literatúra a zdroje: E.Hochberger, K.Kállay - Divy Slovenska, oficiálna stránka mesta Trnava)