Otázky čitateľov str.5

19. února 2014 v 16:12 | Nata Sabová
V tejto časti sa nachádzajú odpovede na tieto otázky:
16. Chcela by som napísať knihu (alebo píšem knihu). Môžeš mi poradiť, čo mám robiť, aby som sa stala spisovateľkou a kniha mi vyšla?
Neviem, či som tá pravá, ktorá vám dokáže poradiť. Stále sa totiž považujem len za spisovateľku-začiatočníčku, veď prešlo niečo vyše roka, čo vyšla moja prvá kniha. A hlavne som a pravdepodobne navždy zostanem len spisovateľkou-amatérkou, ktorá písanie berie ako relax a koníček. Iste by vám oveľa lepšie odpovedali spisovateľky, ktoré majú za sebou už niekoľkoročnú prax a xy vydaných kníh. Preto túto odpoveď berte s rezervou ako môj čisto subjektívny názor.
V prvom rade, aby človek napísal knihu, musí mať spisovateľský talent, to je jasné. Ale o tom, či ho v sebe máte, alebo nie, sa nedozviete, kým to neskúsite. Ak teda túžite niečo napísať, tak sa do toho pustite a nenechajte sa odradiť, ak sa vám nebude hneď dariť tak, ako ste si predstavovali. Ak sa budete snažiť, tak sa budete postupne zlepšovať a možno sa napokon prepracujete k zdarnému koncu. Veľkou pomocou je uvedomelé čítanie kníh od iných autorov, pričom uvedomelé znamená, že si nebudete všímať iba príbeh, ale aj jazykovú a štylistickú stránku diela. Odporúčam vrátiť sa ku knihám, ktoré ste už čítali, aby ste sa dokázali odpútať od obsahu a viac sa sústrediť na formu textu. A tiež odporúčam zamerať sa na diela súčasných autorov, predsa len dnes sa píše úplne iným štýlom než kedysi.
Ak sa vám už podarí vytvoriť niečo konkrétne, či to bude krátky príbeh, poviedka, alebo celý román, potrebujete sa dozvedieť, či to, čo ste napísali, vôbec za niečo stojí. Teda či ten talent v sebe máte. A to sa nedozviete tak, že necháte svoje dielo "zatvorené v šuplíku". Rozhodne ho treba vyviesť medzi ľudí. Oslovte svojich známych, ktorí spĺňajú kritérium prípadných čitateľov, pre akých je vaše dielo určené, a poproste ich, aby si rukopis prečítali a otvorene vám povedali svoj názor, nech už je akýkoľvek. Ja som napríklad oslovila švagrinú, priateľky, ich dcéry... keďže môj román bol určený najmä ženám. Tiež je dobré vyskúšať si svoju spisovateľskú činnosť na blogoch, ale pozor na to, čo uverejníte, aby ste si ustrážili svoje autorské práva.
Neviem určiť, na akú úroveň sa ktorá nádejná budúca spisovateľka prepracuje, ale dajme tomu, že ste podľa reakcií vašich prvých čitateľov zistili, že váš rukopis je dosť dobrý na to, aby sa mohol vydať knižne. Čo s tým?
Nuž, v súčasnosti nie je problém vydať knihu, ak máte dosť peňazí alebo bohatých sponzorov. Stačí si nájsť dobrý vydavateľský tím, ktorý vám pomôže pripraviť knihu na vydanie (rozhodne by som sa nespoliehala len sama na seba, ak nemáte nijaké skúsenosti, a zvlášť korekcie je dobré nechať si urobiť niekomu inému, lebo, ako je všeobecne známe, človek sám po sebe nevidí), nájsť vhodnú tlačiareň (čo vám môže takisto zabezpečiť vaše vydavateľstvo) a potom si už len prísť po vaše novučičké knižky, na ktorých je napísané "vyšlo pod nákladom autora". Distribúcia kníh je potom tiež na vás (niektoré vydavateľstvá však aj v tomto pomáhajú) alebo môžete osud svojich kníh vložiť do rúk distribútorov, musíte však počítať s tým, že distribútori si veľkú časť zo zisku odrátajú.
No čo ak vy peniaze nemáte a nemáte ani kde zohnať sponzorov? V tom prípade sa môžete pokúsiť o šťastie u vydavateľstiev, ktoré vydávajú knihy na svoje náklady. Odporúčam preštudovať si, ktoré sa zameriavajú na tvorbu podobného charakteru, ako ste vytvorili vy, poslať hneď viacerým a potom vám už nezostáva nič iné, ako čakať. Možno sa šťastena na vás usmeje a jedného dňa vám zazvoní telefón alebo príde e-mail s ponukou, ktorá vám vyrazí dych. (O tom, ako to bolo u mňa, sa môžete dočítať pri otázke č. 10)
A ak aj od nijakého vydavateľa ponuku nedostanete, ešte to nemusí znamenať, že neviete písať. Možno len vaša kniha nemá taký široký rozsah potenciálnych čitateľov, aby sa vydavateľstvu ich náklady rentovali. Alebo vaše spisovateľské schopnosti ešte nie sú na takej úrovni, aby sa dalo povedať: Tento človek píše dobre, ale to sa pri ďalšom trénovaní a úsilí môže zlepšiť. A možno jednoducho pre vás nenastal ten pravý čas alebo ste zatiaľ nenarazili na toho správneho človeka. No raz... ktovie?!
Je len na vás, či sa vzdáte, alebo budete písať ďalej. Ja osobne si myslím, že aj písanie takpovediac pre seba má veľký význam (ak nie dokonca ešte väčší), prináša uvoľnenie, sebarealizáciu, odpútanie sa od každodenných problémov a starostí... Ja nepíšem knižky tak, aby som vyhovela vydavateľstvám alebo čitateľom (veď sa to ani nedá, sto ľudí, sto chutí). Píšem pre seba, to, čo sa páči mne a čo ma teší. Keď sa nájdu ľudia, ktorí prejavia záujem môj rukopis vydať, a ďalší, ktorí si ho aj prečítajú a bude sa im páčiť, mám z toho radosť. Ak sa nenájdu, zostane tá radosť len mne a mojim najbližším. V každom prípade sa držím hesla: Píš pre radosť, nie z povinnosti!
17. Kde mám hľadať inšpirácie na písanie?
Na túto otázku nádejným spisovateľkám presne odpovedať neviem, pretože každý z nás je iný a každého inšpiruje niečo iné a ja neviem, o čom by chceli písať ony. Jediné, čo môžem povedať, je to, čo inšpiruje mňa.
Túto tému som rozpísala už v otázke č. 4, odporúčam vám prečítať si to znova, aby som sa nemusela opakovať. K tomu, čo som tam napísala, by som pridala hádam ešte to, že vo veľkom ma tiež inšpirujú sny. Nielenže mi vnuknú tému, do ktorej sa pustím, ale často, keď neviem, ako v rukopise ďalej, premietam si pred spaním posledné časti, aby som si tak úmyselne navodila danú tému, a mnohokrát sa mi pokračovanie sníva. Akurát je problém v zachytení, lebo nie vždy si na to viem ráno spomenúť, a v tom je potom problém. No niekedy si aj spomeniem, a to je potom, naopak, fajn Usmívající se.