Krst Hier o lásku - príhovor na úvod

4. listopadu 2013 v 14:49
ÚVODNÝ PRÍHOVOR ZUZANY BURDOVEJ
ku krstu Hier o lásku 26.10. 2013
Krsty Naty Sabovej a vyznačujú tým, že sú ušité knihám na mieru. Jej prvý román Zuzanina skrytá tvár sa krstil na Molpíri v Smoleniciach - teda na mieste, ktoré bolo inšpiráciou pre rozhovory na skalách medzi Zuzanou a Petrom. Pokrstený bol kvetmi frézií, ktorých vôňa je osobnou vôňou hlavnej hrdinky.
Druhá kniha Ochrankyňa sa krstila na Ostrom Kameni, kam zobrali kamaráti hlavnú hrdinku Kity na prvý výlet po jej príchode na Slovensko. Prostriedkom krstu boli štyri živly - kto knihu čítal, určite vie prečo.
Tretia kniha bola krstená v Pezinku, pretože z Pezinka pochádza nielen autorka Nata Sabová, ale aj hlavná hrdinka knihy - Petra. Neodolateľné vábenie jeho krstná mama pokrstila červenými kryštálikmi v tvare kvapky.
A dostávame sa k najnovšej knihe Naty Sabovej, ktorá má príznačný názov Hry o lásku. Prečo si autorka vybrala za miesto krstu našu malú obec Štefanov? Nielen preto, lebo zo Štefanova pochádza budúca krstná mama knihy Lívia Klučková, nielen preto, lebo túto obec navštevuje už od svojich tínedžerských čias, kedy sa stali s Líviou dobrými priateľkami, ale hlavne preto, lebo z nej pochádza hlavný hrdina knihy - Drahomír. Jeho postava bola inšpirovaná nám dobre známym a milovaným mladým mužom - Drahomírom Klučkom, ktorého pamiatku si chceme uctiť, pretože vo svojom krátkom živote nám niečo vzácne odovzdal. Kus svojho srdca. A na tomto svete po ňom zostalo o trocha viac lásky a dobra.
(Príhovor dopĺňal úryvok z úvodu knihy, ktorý prečítala Mirka Burdová.)
Keď sa s ňou Drahomír po prvýkrát stretol, mala len šestnásť rokov. On osemnásť. Zaujala ho na prvý pohľad, na prvý dotyk s jej krásnym, tancom vytvarovaným telom, na prvé vdýchnutie jej vône s jemnou prímesou fialiek. Keď sa nad tým logicky zamyslel, absolútne nemal dôvod na to, aby sa s ňou chcel bližšie zoznámiť. Jej prvotný zjav bol totiž presným stelesnením toho, čo mu na dievčatách prekážalo. Líčidlami až prehnane zvýraznená, a tým umelo pôsobiaca krása.
Neprekvapilo ho, že si spomedzi všetkých chalanov v sále vybrala práve jeho. Nikdy sa nemohol sťažovať, že by si ho dievčatá nevšímali. Z jeho blond vlasov, sivozelených očí a príťažlivého úsmevu sa vedela nejednej zakrútiť hlava. Ale to nebolo na ňom to podstatné. Z Dadeho, ako mu vraveli všetci jeho priatelia, vyžarovala silná charizma, ktorá k nemu priťahovala všetkých ľudí, nielen dievčatá. Možno to mal v génoch a možno z neho takého človeka urobil jeho neblahý osud, keď vo veľmi skorom veku prišiel o otca.
No napriek tomu si vedel život užívať naplno. Bol všade, kde sa niečo dialo - na ihrisku ako futbalista, medzi požiarnikmi ako dobrovoľný hasič, nechýbal ani medzi chlapcami, keď sa v Štefanove, malej dedinke na Záhorí, ktorá bola jeho domovom, pochovávala basa či stavali máje, a keď sa pritrafila nejaká dobrá zábava, na ktorej sa dalo zatancovať, nenechal sa dvakrát núkať.
Tak takýto je Dade z knihy a takýto bol aj skutočný Drahomír.
Dnes sme sa tu zišli z dvoch dôvodov. Aby sme si uctili jeho pamiatku a aby sme privítali do života knihu, ktorá mu je venovaná. Dúfam, že sa medzi nami budete cítiť dobre a dnešné popoludnie nech je hudbou, ktorá zaznieva a vyžaduje si obdiv a úctu.