Krst Hier o lásku - 1.časť

4. listopadu 2013 v 16:39 | Nata Sabová
"Jeseň je príznačná tým, že si viac uvedomujeme životný kolobeh. Je to aj čas spomienok - spomienok na našich blízkych, s ktorými už nemôžeme zdieľať spoločné radosti i smútky. Krása a vôňa jesene je však o to krajšia, ak si dokážeme isté momenty vychutnať prostredníctvom dobrej knihy a vrátiť sa cez jej hrdinov k tým svojim..."
Týmito slovami začala pani Zuzana Burdová, riaditeľka ZŠ s MŠ Štefanov, slávnosť, na ktorej sme pokrstili môj najnovší román Hry o lásku a venovali spomienku úžasnému mladému mužovi Drahomírovi Klučkovi, ktorý je stelesnený v hlavnom hrdinovi príbehu a ktorému je kniha venovaná.
Prípravy na slávnosť trvali niekoľko dní. Nacvičoval sa program, vypekali sa sladké a slané dobroty... kultúrny dom sa chystal už od piatku. Sobotňajšie predpoludnie bolo plné zhonu, príprav chlebíčkov, ukladania prinesených dobrôt na tácky... občasného naprávania nepodarkov... ale hlavne smiechu a zábavy.
(Takto to vyzeralo tesne pred krstom. Pripravená sála v Kultúrnom dome Štefanov,
posedenie na javisku pre hlavných protagonistov,
všetky moje doteraz vydané romány s najnovším pre záujemcov, ktorí si ho nestihli kúpiť pred krstom,
a ani anjel nesmel chýbať.)
Hostia sa začali schádzať už hodinu pred začiatkom slávnosti. Zúčastnili sa na nej nielen najbližší príbuzní a priatelia z mojej strany a zo strany Lívie Klučkovej, požiarnici, futbalisti, Dadeho kamaráti, čitateľky... ale i takí vzácni hostia, ako je pán starosta obce Štefanov Rudolf Polák, vďaka ktorému sa mohla táto udalosť uskutočniť v Kultúrnom dome Štefanov, krstné mamy predchádzajúcich kníh - Zuzana Bachorecová, Monika Bachorecová a Ingrid Rafajová, spisovateľky - Slávka Koleničová, Ružena Scherhauferová, Andrea Novosedlíková, Marja Holecyová, Kristína Mišovičová, spisovateľ Ondrej Kalamár, uznávaná osobnosť z oblasti literárnej vedy pán Ondrej Herec i zástupkyne knižníc - Helena Pekarovičová a Miroslava Kianičková (Knižnica Hlohovec).
Úvodný príhovor spojený s čítaním krátkej ukážky hovoril o krstoch predchádzajúcich kníh a o tom, prečo bude tá štvrtá pokrstená práve v obci Štefanov.
Nasledoval spev dvoch talentovaných mladých dievčat Valentíny Klučkovej a Tatiany Dvorskej - Anjeli lietajú nízko, sprevádzaný hrou Miriamy Burdovej...
...a po ňom v podaní Ladislava Bučeka spomienka na Dadeho, ako ho poznali všetci, ktorí ho mali radi. A že ich bolo požehnane! Akoby aj nie, keď to bol chlapec, ktorý si svojím dobrosrdečným úsmevom, veselým smiechom, vždy ochotou pomôcť získal srdcia nespočítateľného množstva ľudí. Šťastní sú tí, ktorí mali česť, že sa hoci len nakrátko stal súčasťou ich životov. Pre nich bude navždy ON. Tak, ako nám ho ukázala hudobno-obrazová prezentácia z jeho života i torta, ktorú na jeho počesť vytvorila Zuzana Škuligová Morávková.
Spomienkovú časť programu uzatváralo vystúpenie štefanovských chlapcov, ktorí na moje želanie porušili tradíciu a mimo Fašiangov zatancovali tanec Turkov. Jeho neoddeliteľnou súčasťou bol a navždy zostáva aj Drahomír. Aby si pripomínali jeho pamiatku, majú chlapci-Turci na čiapkach pripnutú jeho fotku.
Turci napochodovali v typickom bielo-červenom oblečení a za spevu patriacemu k ich tancu krúžili okolo svojho kapitána, vyskakovali a podupávali nohami.
A čo vlastne spievali?
Zakád Jožka Šubrík žiu,
dicky do šenku chodziu,
a ked došeu do šenku,
namúviu si šenkérku.
"Šenkéričko má miuá,
nalej mi holdu vína,
šak já ti ho zapuacím,
až sa z vojny navrácím."
A samozrejme, ani karafy s červeným vínkom nechýbali. Na záver ešte pridali pesničku - Štefanovský kostelíček.
(kapitán Turkov - Jakub Chudý, Turci - Rado Horný, Dominik Cvečka, Filip Bernát, Matúš Okasa, Jakub Chudý, Robo Vrba, Martin Macek, Filip Riška, Peter Macek, Peter Tomša, na akordeóne ich sprevádzal Rastislav Chudý)
Ako som predpokladala, vystúpenie štefanovských chlapcov nás - "Mimoštefanovčanov" upútalo, pretože to bolo niečo, čo sa len tak hocikde nevidí. Moji spisovateľskí kolegovia sa ma hneď pýtali aj na históriu tejto tradície, a preto ju sem pridávam. A aby ste z nej mali niečo aj vy, ktorí ste na krste neboli, pozrite si pravé fašiangové vystúpenie, keď chodia chlapci-Turci po dedine a zastavujú sa na rôznych miestach, aby si ich tanec a piesne mohol vychutnať čo najväčší počet ľudí.
Časť programu priamo k mojej knihe otvárala kolegynka-spisovateľka Slávka Koleničová. A o čom inom by mohla rozprávať ako o mojej tvorbe, špeciálne o najnovšej knihe Hry o lásku?! Keďže príhovor hovorila len z hlavy, nemôžem vám poskytnúť jeho presnú kópiu. Ale diváci určite nikdy nezabudnú na okamih, keď sa zasekla a so slovami: "Bola som macherka, myslela som si, že si nemusím nič napísať... a teraz som všetko zabudla..." rozosmiala celú sálu. Ale nič si z toho nemusí robiť, lebo svojím prejavom ľudskosti si získala srdcia Štefanovčanov a napokon svoj príhovor dokončila. Z jej slov aspoň kúsok: "Keď som knihu čítala, myslela som si, že taký chlapec, ako je Dade, hádam ani nemôže existovať. Taký dobrý, každému vždy nápomocný... Ale Natka ma uistila, že taký naozaj bol. A keď vás tu všetkých vidím, koľko ľudí sa zišlo na jeho počesť, a počujem slová, ktoré o ňom hovoríte, vidím, že je to naozaj tak."
(Možno som to nenapísala presne, ako to Slávka povedala - tiež som si to nezapisovala Usmívající se, ale podstatu jej slov som vystihla.)
Po Slávkiných slovách nasledoval knižný trailer ku knihe. (Pozrieť si ho môžete na mojom FB-profile. TU.)
Nechýbala ani ukážka z knihy o zmyselných ženách, nádhernom dievčati a mladých mužoch, ktorým sa pri pohľade na "morské sirény" robí sucho v ústach. A kto iný by ju mohol prečítať ako mladé nádherné dievča - Miriama Burdová.

A opäť prišiel čas na hudbu, tentoraz pieseň Cesta v podaní skvelého speváka a gitaristu Tomáša Kudolániho, ktorého hrou na cajon (bicí nástroj, pochádzajúci z Peru) sprevádzal František Chudý.
Pred samotným krstom knihy opätovne obe udalosti (krst a spomienku na Drahomíra) spojil príhovor vydavateľstva Koruna, ktorý bol prečítaný v zastúpení.
Po príhovore sa Zuzana Burdová vrátila k textu piesne Cesta, ktorý odzrkadľuje silu človeka bojovať s nepriazňou osudu a nepoddať sa, nech nám prinesie čokoľvek.
Tou cestou, tím směrem
prý bych se dávno měl dát.
Když sněží, jde to stěží,
ale sněhy pak tají, kus nehy ti za nechty slíbí
a dají víc síly se prát,
na dně víc dávat, než brát.
Ďalšie slová boli adresované priamo nám - mne a mojej budúcej poknižnej kmotre Lívii Klučkovej:
"Naty a Lívia, priateľky zo študentských čias, napriek svojej ťažkej životnej ceste máte silu bojovať, všímať si ľudí okolo seba, venovať im pozornosť a viac dávať, než brať. Prosím, aby ste uviedli do života knihu, ktorá je určitým symbolom Vášho priateľstva, lásky a odvahy kráčať napriek všetkému ďalej."
A tak nastal ten veľký okamih - samotný KRST KNIHY, ktorému predchádzalo Líviino želanie:
"Knihe Hry o lásku prajem veľa dobrých čitateľov, akých si našla aj tu u nás v Štefanove, a aby šírila i naďalej to najvzácnejšie - lásku a priateľstvo. Tak ako ostatné knihy boli pokrstené niečím pre ne typickým, tak i túto knihu pokrstíme morským pieskom a darmi mora."
A ja vám prezradím, že medzi darmi mora boli nielen mušličky a rôzne ulitníky... ale aj maličká morská hviezdica.
Ak si myslíte, že týmto program skončil, tak sa mýlite. Mladé talentované dievčatá Valentína a Tatiana nás potešili ďalšou piesňou, tentoraz v angličtine - The way back into love.
Po ich vystúpení ma prekvapil pán Ondrej Herec, ktorý si vopred vyžiadal slovo. Aby ste chápali, knihu Hry o lásku čítal a veru som sa triasla, čo na ňu povie. Predsa len, hoci mám už na svojom konte štyri romány, stále sa nepovažujem za nejakú renomovanú spisovateľku. A pred ľuďmi, ktorí sú v oblasti literárnej vedy takými výraznými osobnosťami, akou pán Ondrej Herec bezpochyby je, mám obrovský rešpekt. O to viac si cením, keď mi na konci svojho prejavu poďakoval za moju knihu a nazval ju hodnotnou literatúrou.
Aj Zuzana Burdová predniesla mojej knihe krásne želanie: "Istý človek povedal: Sú knihy znelé a neznelé. Na neznelé zabudneme a tie znelé zanechajú v nás stopu a znejú dlho v našej mysli. Milá Naty, prajem Ti, aby Tvoja kniha po prečítaní znela v každom z nás."
Po záverečných poďakovaniach mnou a Líviou program ukončili Tomáš s Františkom piesňou Křídla z Mýdla.
A po tomto zážitku bol už skutočný koniec programu, no rozhodne nie koniec večera.
Je toho toľko, čo rozprávať, že sa to na jednu stranu nezmestí
a musím pokračovať TU.