Nata Sabová - názory čitateľov str. 4

1. září 2013 v 23:28 | Nata Sabová a čitatelia
Marta píše:
Dostala sa mi do ruky Vaša kniha ZUZANINA SKRYTÁ TVÁR - ešte som ju nedočítala (presne včera poobede som si ju kúpila a dnes som si vzala v práci pol dňa voľno, aby som mala čas na dočítanie), ale nedá mi to a musím Vám povedať, že tak pútavý dej, napísaný úplne nádherne, som snáď ešte nečítala. Teším sa, že si kúpim ešte OCHRANKYŇU a verím, že ma nesklame. Píšte ďalej, teším sa na Vaše nové knihy. Prajem veľa úspechov. Marta
Naty odpovedá:
Milá Marta, musím sa priznať, že mi moje čitateľky čoraz viac vyrážajú dych. Koľké mi už napísali alebo osobne povedali, že knihy "zhltli" za jeden, dva, tri dni, lebo sa od nich nemohli odtrhnúť. Niekedy mi je až ľúto, že sa kvôli mne poriadne nevyspali. A teraz voľno v práci? To ako vážne?! Dovolím si požičať Zuzanine slová z knihy: Ja asi odpadnem! Blahom Usmívající se.
Neviete si predstaviť, aké obrovské zadosťučinenie to pre mňa je. Keď napíšete knihu, najskôr neviete, váhate, či ju vôbec poslať nejakému vydavateľstvu, keď sa napokon odvážite, tŕpnete, čo vám odpovedia, a či vôbec. No a keď sa knižku podarí vydať, je celý jej a váš osud v rukách čitateľov, a vy netušíte, ako zareagujú. A vaše reakcie (všetkých mojich čitateľov) sú pre mňa ako hnací motor, ktorý ma núti písať ďalej a ďalej. Ďakujem za to.
Barbora píše:
Milá Nata, ďakujem Ti za nádhernú knihu. Najlepšia kniha, akú som čítala. Študujem na gymnáziu a robím o Tvojej knihe polročnú prácu. Chcela by som sa Ťa opýtať, či máš na nejakej stránke uverejnený životopis (aj získané ceny)?? Keby nie, nemohla by si mi to, prosím Ťa, poslať na e-mail? Bez toho prácu nemôžem odovzdať. Bola by to škoda, keďže je kniha úžasná. Ďakujem. S pozdravom Barbora
Naty odpovedá:
Milá Barborka, je pre mňa veľkou cťou, že si si na svoju prácu vybrala práve moju knihu. Som rada, že sa študenti púšťajú aj do súčasnej, modernejšej literatúry, a že Vás v tom profesori podporujú práve tým, že Vám dávajú na výber.
Životopis na nete nenájdeš, ale napísala som Ti e-mail a už len čakám na Tvoju odpoveď, aby sme sa dohovorili. Takže sa ozvi.
(poznámka: dodatočne bol na tento blog pridaný aj môj životopis)
Mia Varáčková píše:
Ahoj, kolegyňa :) Nedávno som dočítala tvoju OCHRANKYŇU a musím Ťa pochváliť. Je super! Dala som Ti aj komentár na Martinus, ako si si už možno všimla. Najviac z knihy sa mi páčila časť odohrávajúca sa v Sídle Praesiek, tá je skvelá. Držím ti palce do ďalšej tvorby a prajem veeeľa spokojných čitateľov/čitateliek ;)
Naty odpovedá:
Díky, Mia, že si sa ozvala. A ďakujem tiež za komentík na Martinuse a to, ako si sa ma zastala ohľadom tej Kikuše. Nuž, čo narobíme, čo čitateľ, to iný názor, jedným sa OCHRANKAŇA páči, druhý ju zase potopí ako Titanik. Veď to poznáš. Ale som rada, že je veľa ľudí, ktorým sa páči, a že si nájdu cestičku, ako mi to povedať, inak by to vydávanie kníh ani nemalo cenu. Leda tak písanie do šuplíka pre seba, to áno, toho by som sa nevzdala.
Tvoj názor si cením o to viac, že sme kolegyne a venujeme sa rovnakému žánru, a nedá mi, aby som návštevníkov tohto blogu neupozornila na Tvoju SPREVÁDZAČKU, ktorá sa mne osobne veľmi páčila.
Monička píše:
Skvelééééé knihy. Autorku poznám osobne, na čo som patrične pyšná, a netušila som, čo sa v nej skrýva. Knihy sú neskutočne pútavo písané, témy nadčasové. Tie moje putujú po priateľoch a dúúfam, že sa mi aj vrátia. Vrelo odporúčam všetkým.
Naty odpovedá:
Len aby sa Ti skutočne vrátili, poznám jednu takú, čo požičala prvú, a doteraz k nej naspäť vraj nedorazila, pričom putuje z rúk jednej susedy do rúk druhej. Tak aby si nedopadla ako ona Mrkající. A díky, že si si našla čas napísať mi a odporúčať knihy ostatným. Maj sa krásne a hádam sa zase niekedy uvidíme.
Zuzana píše:
Tak som si zasa krásne odbehla od niekedy hnusnej reality do nádherného sveta tajomna. Len škoda, že to trvalo tak krátko. Už teraz sa teším na ďalšie zážitky. Máš úžasnú fantáziu. Tvoje knižky sú pre mňa ako liek na "pocuchané" nervy. Úplne vypnem, prežívam všetko, čo čítam, a zabúdam na problémy. Ďakujeeeeem!
Naty odpovedá:
Musím sa priznať, že pre mňa moje knihy (a nielen moje) znamenajú to isté, čo pre Teba a zrejme i iné čitateľky, ako sa od nich dozvedám. Únik z reality, uvoľnenie, relax... Možno aj preto sa venujem radšej tomuto žánru (aspoň zatiaľ) než čisto reálnym témam. Aj keď by sa čitateľky možno čudovali, koľko reality sa za riadkami mojich kníh ukrýva. Mrkající Ďakujem Ti, že so mnou prežívaš príbehy mojich hrdinov.
P.S. Ten výraz "liek na pocuchané nervy", ten je fakt super. Smějící se
Sandra píše:
Milá Nata, v prvom rade by som sa Vám chcela úprimne poďakovať za skvelú knihu ZUZANINA SKRYTÁ TVÁR. Zaradila som si ju medzi svoje najobľúbenejšie a to už od prvých kapitol. Je proste úžasná, tajomná, plná napätia, lásky, ale aj smútku. Priznám sa, že pri niektorých pasážach nezostali moje oči bez sĺz. Napríklad, keď sa Peter dozvedel pravdu o krutom osude svojej lásky - Zuzky.
Máte naozaj dobrý a zaujímavý štýl písania, kniha sa číta ľahko, Vaše opisy sú také, že si viem všetko živo predstaviť, čomu dopomáha aj to, že príbeh sa odohráva u nás na Slovensku. Vodácka časť nemala chybu, bola to sranda, veľa som sa nasmiala. Ak budem mať príležitosť, určite si s priateľom a kamarátmi niečo podobné zorganizujeme:)
Kniha má svoje čaro aj preto, ako krásne ste opísali vzplanutie lásky medzi dvomi ľuďmi a ich celý príbeh lásky. Obaja sú to ľudia s veľkým srdcom, sú milí, ich duše sú nevinné a čisté a nesmierne sa milujú. Je krásne o tom čítať.
Srdečne vám gratulujem ku knihe a prajem veľa úspechov a inšpirácií v tvorbe.
Nakoniec mám len jednu otázku a týka sa konca príbehu. (No a tú otázku už neprezradíme, lebo by sme čitateľkám a čitateľom, ktorí sa ešte ku koncu príbehu nedostali, pokazili pointu. Ale nebojte sa, Sandra sa svojej odpovede dočkala, a to prostredníctvom e-mailu.)
Naty odpovedá:
Milá Sandra, toto je skutočne nádherná recenzia, veľmi pekne Vám za ňu ďakujem. Ten úžasný opis pocitov, ktorý vo Vás vyvolala... Čítať takéto niečo, to je zase zážitok pre mňa.
Musím sa priznať, že ani ja sa nevyhnem tomu, aby som si nad osudmi mojich hrdinov nepoplakala, a to som pre nich "uvarila" ja sama. Aj som si vravela, či náhodou nie som čudná Smějící se, ale na Bibliotéke v Bratislave, kde som sa stretla s ďalšími autorkami, som zistila, že nie som jediná. Že aj ony si poplačú, keď napíšu niečo smutné. Asi to bude tým, že spisovateľky sú empatické osôbky a dokážu sa vcítiť do kože svojich hrdinov tak hlboko, akoby to všetko prežívali osobne. A spolu s nimi aj ich čitatelia.
Ak sa s priateľmi niekedy rozhodnete vydať sa na podobné dobrodružstvo, ktoré zažili Peter so Zuzanou a ich partia (čo prináša skutočne fantastické zážitky), odporúčam Vám nájsť si niekoho, kto to už robil, najlepšie takého, ktorý splavoval priamo rieku, na ktorú sa vydáte, či už to bude Hron, alebo nejaká iná. A potom mi, dúfam, o tom napíšete. Viac v e-maile.