Krst Neodolateľného vábenia - poďakovania

3. prosince 2012 v 1:25 | Nata Sabová
(Ak by vám, ktorí máte môj blog už prelúskaný zo všetkých strán, pripadali niektoré slová povedomé, priznávam sa dobrovoľne, že som si pri príprave poďakovaní na krst trochu pomohla i mojím blogom.)
MOJE POĎAKOVANIA
ku krstu Neodolateľného vábenia 24.11.2012
Pezinok - to sú pre mňa tie najkrajšie spomienky: detstvo a bláznenie sa s kamarátkami, diskotéky, randenie, prvé bozky, svadba, narodenie detí, starosti i radosti s mojimi žiakmi...
No nikdy v živote by mi nenapadlo, že tu raz budem takto stáť. Ešte stále sa mi to zdá ako sen. A za to, že ho môžem prežívať s Vami, ďakujem predovšetkým pani riaditeľke Ingrid Noskovičovej a celému pracovnému tímu Pezinského kultúrneho centra. Vám patrí moja vďaka.
Ďakujem aj všetkým ostatným, ktorí sa pričinili, aby tento večer dopadol dobre. Mojej kolegyni-spisovateľke Mirke Varáčkovej za jej milé slová o mne a mojej najnovšej knihe, pani herečke Martine Michalcovej za jej pútavý prednes, Jurajovi Hanulíkovi za spríjemnenie večera hudbou...
...kamarátke Majke z Prahy, ktorá vytvorila prezentáciu s fotografiami...
...i všetkým, ktorí majú zásluhu na skvelom pohostení, ktorého sa už neviem dočkať (mojej mame, manželovej tete Anežke, firme Braňa Čecha - Pečené prasiatka a, samozrejme, kultúrnemu centru).
A ďakujem Vám, milí Pezinčania, i vám, ktorí ste prišli z iných miest a obcí, že ste vymenili pohodlie svojich obývačiek za večer, strávený so mnou - s nami všetkými.
...učiteľom, spolužiačkam, kolegyniam i kolegom, kamarátom i kamarátkam, čitateľkám, čitateľom, susedom, dievčatám blogerkám, ktoré nás podporujú na internete, príbuzným, známym, ďalšej kolegynke spisovateľke Martine Monošovej (mimochodom tiež Pezinčanke)... i vám neznámym, ktorí ste sa na mňa prišli pozrieť z čírej zvedavosti. Dúfam, že som vás nesklamala, aj keď nevyzerám ako Jeniffer Lopez.
(Aj keď... na premene na ňu som už začala pracovať . Zadok by som už mala.)
A ak dovolíte, rada by som menovite rozdala zopár poďakovaní ľuďom, ktorí majú zásluhu na tom, že som to dotiahla až na toto pódium. Keďže píšem tak trochu rozprávky pre dospelých, tak ich bude rozprávkovo - sedem.
1. Jedno ďakujem patrí môjmu milujúcemu manželovi Milanovi, vďaka ktorému viem, aká hlboká, silná a nádherná vie byť láska (verte-neverte, ale i po osemnástich rokoch manželstva). A tiež za jeho mužský pohľad na knihy, čas, ktorý so mnou trávi pri ich úpravách, a za všetky nápady, ktoré do nich vkladá. Je pravda, že nie všetky môžem použiť, lebo to by moje knihy museli mať hviezdičku "neprístupné" na začiatku, ale aj tak...
2. Druhé ďakujem posielam svojim synom: najstaršiemu Michalovi, ktorý ma podporoval a povzbudzoval v mojej tvorbe a bez ktorého by som svoj prvý román nikdy nedokončila a nestala sa spisovateľkou. A tiež za jeho mladícky pohľad na knihy a postrehy, ktoré by mojej pozornosti inak unikli.
...prostrednému synovi Jurkovi, ktorý našiel v sebe silu bojovať a vďaka ktorému verím, že aj na tomto svete existujú zázraky.
...a nášmu najmladšiemu slniečku Maťkovi, ktorý nám dokáže rozjasniť aj tie najchmúrnejšie dni a svojím neustálym poskakovaním napĺňa dom radosťou.
3. Tretie ďakujem je pre mojich rodičov: pre mamu Margitu, ktorá pre vás napiekla vynikajúce koláče, kvôli ktorým mi už niekoľko dní tečú sliny ako bernardínovi, a pre otca Ervína, ktorý sa na mňa pozerá zhora. Ďakujem im za to, že mi od malička dávali lásku a podporu a vychovali zo mňa, aspoň dúfam, dobrého človeka.
...a nezabúdam, pravdaže, ani na brata Miloša, vďaka ktorému som nemusela vyrastať ako jedináčik a bola som vopred pripravená na "nástrahy" opačného pohlavia. A tiež mu vďačím aj za to, že sa moje knihy šíria aj medzi "drsnými" kamionistami. Len mi je ľúto, že nemám tú možnosť ako on vidieť, ako pochodujú po parkovisku s mojou knihou v ruke a chichocú sa na "hláškach", ktoré si v nej môžu prečítať. No zato sa chichocem ja na jeho hereckom výkone, keď mi to predvádza.
4. Štvrté ďakujem patrí mojim prvým čitateľkám, ktoré vyslovili svoje názory, pochválili moju prvú knihu a naviedli ma na to, aby som ju ponúkla na vydanie.
...kamarátke Lívii a jej skvelým dcéram, ktoré majú v mojom srdci čestné miesto. (Veľmi si vážim, že ste dnes prišli, dievčatá.)
...kamarátke Hanke z Olomouca, ktorá sa nebojí povedať svoj názor, vie poradiť, podporiť a pomohla mi i s českými prekladmi v knihe Neodolateľné vábenie. Bohužiaľ, dnes nemohla prísť, ale dúfam, že k nej vietor moje poďakovanie zaveje. Alebo skôr internet. Usmívající se
...no a švagrinej Monike, ktorá ako tá najaktívnejšia poslucháčka obetovala hodiny a hodiny zo svojho drahocenného času a s telefónom na uchu "čítala" moje knihy. A nielen "čítala", ale si aj neodpustila komentáre a na jej reakciách som mohla najlepšie vidieť, ako príbeh pôsobí na ženy, moje budúce čitateľky. Na jej to bude určite duchna! sa nikdy neprestanem smiať. Ale predovšetkým mi toľko pílila uši, kým som rukopis neposlala vydavateľstvám. Za trest potom musela pokrstiť moju druhú knihu Ochrankyňa. Hneď po jej dcére Zuzane, ktorá krstila tú prvú Zuzanina skrytá tvár.
5. Piate ďakujem patrí mojim učiteľom, ktorí majú nemalú zásluhu na mojom vzdelaní a výchove.
...pani učiteľkám v MŠ Vajanského
...pani učiteľke Elenke Zimkovej, ktorá mi bola druhou mamou, keď som škôlkársky dvor vymenila za školskú lavicu Fándlyho školy.
...pani učiteľke Tatiane Trávničkovej, ktorá sa so mnou natrápila, kým som so svojimi kostrbatými ručičkami dokázala na husliach vylúdiť nejaké tóny, i pani učiteľke Odehnalovej, ktorá ma zasvätila do tajov teórie hudby.
...pánovi učiteľovi Štefanovi Mikovičovi, ktorý mi bol triednym učiteľom na druhom stupni a ako slovenčinár mi vždy trpezlivo opravoval moje slohové práce a donútil ma ich prerábať toľkokrát, kým neboli na výbornú.
...ako aj všetkým ostatným učiteľom a profesorom,
...pani učiteľkám Šinályovej, Radimákovej, Duffalovej, Pilkovej, Novákovej, Hlinkovičovej a ďalším zo Základnej školy Fándlyho...
...pani profesorkám Eckertovej, Durbákovej, Šimkovej, Štrbkovej, Hanulovej, Viktóriovej, Jurovčákovej, Mrázovej a ďalším zo Strednej pedagogickej školy v Modre.
...i všetkým profesorom z Vysokej školy pedagogickej v Nitre.
6. Šieste ďakujem patrí mojim kmotrovcom. Jarkovi Rafajovi, ktorý zachránil veľký kus mojej práce, keď nám "zomrel" počítač v tej najnevhodnejšej chvíli a zbavil ma tak môjho zúfalstva. Inak by bol román Zuzanina skrytá tvár ochudobnený o kapitoly, ktoré by som len ťažko dala opäť dohromady. Tiež za to, že mi pomáha s ďalšími vecami ohľadom kníh, na ktorých realizáciu by som nemala vlastné prostriedky, ako napr. vytláčanie plagátov, pamätných kníh a reklamných obrázkov.
A, samozrejme, víle kmotričke, Ingrid Rafajovej, ktorú som dnes predbehla o jedno krstňa. Doteraz som totiž bola ja krstnou mamou jej trom deťom a ona mojim trom. Dnes som sa jej postarala o štvrté krstňa. A verím, že sa oň bude starať s rovnakou láskou ako o prvé tri.
7. Siedme ďakujem patrí tímu vydavateľstva Motýľ a všetkým, ktorí moje knihy šíria do sveta: grafikom, tlačiarňam, distribútorom, klasickým i internetovým kníhkupectvám...
...a čitateľkám a čitateľom, ktorí si ich kupujú, požičiavajú a čítajú. Pravda tým, ktorým sa páčia.
...no predovšetkým tej najmilšej redaktorke na svete: Martinke Korbovej, ktorá je tu dnes medzi nami. Našla som v nej totiž tú najlepšiu poradkyňu, akú si len spisovateľka môže želať.
Ak som náhodou na niekoho zabudla, tak sa ospravedlňujem. Je to tým, že je v mojom živote toľko skvelých ľudí, že ak by som mala vymenovať každého osobitne, boli by sme tu do rána.
Ešte raz Vám všetkým ďakujem za Vašu účasť.
Na tento deň nikddy nezabudnem.