
Na napísanie prvej časti knihy o splavovaní Hrona inšpirovali spisovateľku Natu Sabovú vlastné zážitky.
Obrázok znázorňuje rozmiestnenie členov posádok na člnoch v románe. Na skutočnom splave, ktorého sa Nata zúčastnila, bolo člnov aj ľudí viac. Spisovateľka plnila úlohu háčika.

(2. - 10. kapitola)







Hlavnú hrdinku románu - Zuzanu - na jej cestách sprevádza jej obľúbený hudobný nástroj - gitara,
ktorú si sama vyzdobila ornametmi.







Zuzanini domáci miláčikovia

(18. a 32. kapitola)



Úryvok z knihy:

Cez plot pohladila psa, malého bieleho špica, ktorý ju zaňuchal už na diaľku a s brechotom pribehol v ústrety. Okamžite zmrzol a nechal si škrabkať chrbát a cudzí votrelec ho vôbec nezaujímal. Hlavne že má svoju paničku!
"Utekaj do búdy!" zavelila a pes sa síce neochotne, ale poslušne otočil a už ho nebolo.


Len čo Zuzana zmizla za dverami domu, v záhrade sa pohol tmavý tieň. Vymrštil sa do vzduchu a pristál na bránke. Prestrčil sa cez mreže a, potichu našľapujúc, sledoval Petra. Cieľ jeho záujmu sa príliš neponáhľal, o krátku chvíľočku mu bol za pätami. Nepáčilo sa mu, že si ho nevšíma, upozornil na seba: "Mňaaau!"
Peter sa prebral zo zadumania a pozrel sa pod nohy. Zastavil sa. Huňatý čierny kocúr sa mu začal okamžite obtierať okolo lýtok a vynucovať si jeho pozornosť. Čupol si k nemu a pohladil ho po teplom kožúšku.
"A ty si čí, kamarát?" prihovoril sa mu. Kocúrisko opäť zamraučal a strkal mu hlavu pod ruku. Peter sa zasmial. Poškrabkal ho za jedným i druhým uchom, presne, ako si zviera želalo. "Ty si teda riadna vtierka!"... ... ...




Vôňa frézií. Zuzanina vôňa.

(34. kapitola)



Pôvodný názov knihy bol PREKLIATIE s podtitulom VÔŇA FRÉZIÍ.





Zuzanin prsteň nádeje

Úryvok z knihy:

Modrá ako farba nádeje. Dve očká ako Zuzana a on. Nádej pre Zuzanu, nádej pre neho.
Dva symboly spojené do jedného celku. Tak, ako k sebe patrili oni dvaja.

(27. kapitola)







Zuzanin úlovok z nočného dobrodružstva

(6. - 7. kapitola)







Sedliacke izbičky v Zuzaninom dome snov

(33. kapitola)







Cesnačka - obľúbené jedlo Zuzaninej partie z Bozina

(16. kapitola)



"Fíha, čo je to?" spýtala sa zvedavá Bea, pričom odokryla vrchnáčik žemle. Prilepená časť syra sa začala naťahovať a vytvorila niekoľko dlhých tenkých špagátov. "Jéj, to je super!" zapišťala pobavene.
"Cesnačka," pustila sa ochotne do vysvetľovania Majka. Ako prvá sa snažila novým Zuzaniným kamarátom ukázať, akí vedia byť priateľskí, že by dnešnej oslávenkyni neurobili hanbu. "Je to naša obľúbená špecialitka."




(Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o knihe, čo ste zatiaľ na blogu nenašli,
o tom, čím sa autorka inšpirovala, podľa čoho tú ktorú časť napísala,
využite pre Vás vyhradené Odkazy.)
















































